Prečo sú na Kube okná bez skiel a steny bez tapiet

Snáď najšťastnejší ľudia na svete žijú na nádhernom tropickom ostrove Kuba. Ich šťastie nespočíva v úrovni pohody, ktorá v krajine nie je vysoká. Pravý Kubánec je štandardne šťastný: pretože svieti slnko, pretože fúka morský vánok, pretože hrá hudba.

Ulice Havany sú nádherné a zároveň škaredé. Nádherná koloniálna architektúra, presiaknutá históriou a duchom slobody, zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Stav starých španielskych domov je ale šokujúci. Takmer všetky budovy si vyžadujú väčšie opravy.

Najpodivnejšia je skutočnosť, že vo oknách väčšiny budov nie je sklo. A ak sa niekde namiesto nich použijú drevené okenice podobné roletám, teda okenné otvory, ktoré nie sú vôbec zatvorené.

Ani na centrálnom námestí nie sú okná domov oproti Kapitolu zasklené.

Kubánci veľmi zvláštne chápu súkromie a bezpečnosť: v budovách múzeí, bánk a škôl nie je žiadne sklo. Keď prechádzate popri učebni na prvom poschodí havanskej školy, môžete si precvičiť španielčinu alebo matematiku bez toho, aby ste vôbec išli dovnútra.

Súčasná situácia má dva dôvody. Prvý súvisí s chudobou: priemerný obyvateľ ostrova slobody si nemôže dovoliť luxus zasklených okien.

Druhá je spôsobená horúcim a vlhkým podnebím. Teploty na Kube sú zriedka pod 15 stupňov, a to aj v najchladnejšej zimnej noci. Zároveň nie je neobvyklé ani denné 36-stupňové horúčavy. Ekonomická situácia bráni väčšine obyvateľov ostrova používať klimatizáciu. Drevené žalúzie fúkané morskými vetrami sú život zachraňujúce a veľmi dobre dopĺňajú stropné ventilátory.

Podnebie je spôsobené aj nedostatkom tapiet na stenách kubánskych bytov. Tropická vlhkosť vzduchu spolu s intenzívnym teplom je porovnateľná iba s podmienkami ruských kúpeľov. Je ťažké si predstaviť, že v parnej miestnosti sa niekto rozhodol vložiť cez steny papier. Tu aj kov za pár mesiacov chátra. Preto sú všetky izby v kubánskych domoch vymaľované farbou.