Manžel nevie nič robiť: stojí za to s ním žiť len preto, že je dobrý človek - kladiem túto otázku

Možno sa môj problém bude niekomu zdať smiešny alebo malicherný, ale naozaj neviem, čo mám robiť, som úplne zmätená... Faktom je, že môj manžel nevie nič robiť. Myslím si, že mi dobre rozumie iba ten, kto bol v podobnej situácii. Ale začnem v poriadku.

Od svojho budúceho manžela som očakávala, že sa stane skutočným pánom, pomôže mi s domom, že si s ním môžeme vytvoriť vlastné útulné hniezdo.

Veľmi ma miloval, bol ku mne vždy pozorný. Vystrelil som šťastím, keď som sa po svadbe konečne presťahoval do nášho bytu, ktorý mal byť kompletne zrekonštruovaný. Ako som sa mýlil vo svojich predstavách!

Ukázalo sa, že bol úplne neschopný niečo robiť. Jeho povolanie ho samozrejme nezaväzuje, aby mohol nástroj používať, je to môj účtovník. Ale myslela som si, že sa môj manžel časom dokáže naučiť aspoň tie najjednoduchšie veci: vymeniť vodovodný kohútik, zafixovať zásuvku, nabrúsiť nože.

A potom už zvládne niečo náročnejšie. Ale kdeže! Naše opravy sa zastavili skôr, ako sa vôbec začali.

Myslím si, že všetci sú oboznámení s cenami, ktoré za svoju prácu pýtajú majstri-obchodní riaditelia. Zvyčajne musia zaplatiť toľko, koľko je materiál na náklady na opravu.

A s manželom sme na to vtedy nemali dosť peňazí. Nejako ho prosila, aby to skúsil urobiť. No, zarobil by pekné peniaze a dal by mi peniaze na všetky tieto náklady na domácnosť. Ukázalo sa ale, že si nemôže ani sám zarobiť, ani to urobiť.

Zničil teda nový vodovodný kohútik, niečo v ňom skrútil, potom nedbalosťou rozbil úplne novú záchodovú misu - všeobecne sa museli rátať iba straty a o šetrení všeobecne mlčím.

Vtedy sme sa veľmi pohádali, mesiac sme spolu nerozprávali. Oprava sa stala. Požiadal som suseda, aby nám aspoň nejako urobil kúpeľňu, vyplatil mu peniaze, ktoré sa jej podarilo vyzbierať. Vysmial sa aj môjmu manželovi, že nemôže nič robiť, ja som sa kvôli tomu tak hanbila.

Potom sa narodila naša dcéra. Ani detská postieľka, ktorú som kúpil, ani zásuvka na pohyb nočného svetla, neboli nikdy vypočúvané. Povedal - už sme sa o to bili, to je dosť, ak je to potrebné - najať si pána.

Rád by som si všetko urobil sám, ale som žena. Nemôžete ísť študovať za inštalatéra, aby som si všetko robil sám?

A neviem, čo mám robiť: všetko mu vypadne z rúk, nech už si vezme čokoľvek. Už od neho neočakávam vôbec nič. A dokonca si myslím, že pri výbere som sa mýlil.

Ale je to dobrý človek, má ma veľmi rád, málokedy prisaháme z iného dôvodu, okrem tohto. A vôbec nepije, nosí mi darčeky na každú dovolenku.

Aký to má však zmysel pre človeka, ak jeho ruky, ospravedlňujúce výraz, rastú zo zlého miesta a my jednoducho nemáme peniaze na zámočníka?

Požiadať pána, aby vymenil žiarovku - no, prepáč, ale je to škoda. Ľudia sa budú len smiať. Ukázalo sa, bez ohľadu na to, aký dobrý je človek, ale ako s ním žiť, ak z neho nemá žiadny úžitok, ibaže si z práce prináša peniaze? A nie je ich veľa, ak sa na to pozriete.

Co si myslis? Čo mám robiť na svojej pozícii? Oplatí sa zostať s takým mužom? Alebo by si človek mal dať sakra na city a priviesť do domu niekoho, kto dokáže držať v rukách aspoň skrutkovač?