Pracujem ako zdravotná sestra. Šetrím si na byt. Vyrabovali mi dačo. Budú ľutovať.
V mojom živote nastal okamih, ktorý ma šokoval. Nezarobil som veľa, asi 10 tisíc rubľov pracujúcich ako zdravotná sestra na dvoch chirurgických oddeleniach (jednoduchých a zložitých).
Práce boli náročné, až na umývanie podláh stien postelí a nočných stolíkov bolo potrebné prikrmovať a umývať a meniť bielizeň ležiacich pacientov. Vzhľadom na to, že práca s pacientmi po operácii a dni, prišli domov bez chrbta.
Ale mal som sen. Tvoj domov. Medzitým bolo v meste len toľko peňazí, aby ste si mohli kúpiť dačo.
Keď som za pol platu kúpil potraviny, obilniny a konzervy, všetko v dome som odložil do skrinky a na druhý deň som išiel na deň do práce... Keďže nebolo dosť ľudí, požiadali ma, aby som po zmene zostal ešte pol dňa, aby som pomohol „čerstvým“ pooperačným pacientom. Večer som prišiel domov. Hladný, unavený...
Zistil som, že dvere boli otvorené, z jedla zostala iba soľ... Plynový sporák a náradie (páčidlo, súprava skrutkovačov, sekera, pílky, kladivá, skrutky, klince, svorky) sa vo všeobecnosti zobralo celé náradie bez toho, aby po ňom ostali nože alebo lyžice... Len som sedela a plakala od únavy, hladu a beznádeje...
Mesiac a pol som sa od tejto situácie nedokázal pohnúť. Začal som sa báť opustiť dom, pretože som sa bál, že sa vrátim, a tento hnus, vzhľadom na to, že to potrebuje viac, mu odnesie ďalšiu maličkosť, ktorú však skutočne potrebujem a so svojím rozpočtom je nenahraditeľný. Dlho som uvažoval, ako tento problém vyriešiť. Prehodili sme more materiálov a našli sme pre seba prijateľnú možnosť.
Keď som odchádzal, na posteli vecí, zložil som ľudskú bábiku a pripevnil som k nej hlavu z figuríny (suseda si požičala, neviem, odkiaľ ich má) oblečenú v klobúku. Položila vedľa seba „nedokončenú“ fľašu koňaku, topánky hodila blízko postele a na vrch položila falošného darebáka s holí.
Úprimne povedané, naučil som sa to robiť tak prirodzene, že som sa niekedy zľakol zabudnutia na seba. Výpočet bol veľmi jednoduchý. Ani jeden vlamač nevylezie tam, kde je „taká hrôza“... Prestali ku mne liezť ...
Autor: Asya Livshits."Pošlite svoje články na [email protected] a my ich zverejníme! “
Prihláste sa na odber nášho kanála a každý deň nájdete veľa zaujímavostí o letných chatkách, ako aj nových projektoch vidieckych domov!