Vedci z Nemecka vytvorili teóriu, ktorá v časopriestore umožňuje okamžité prechody vo forme „červích dier“

Červie diery, červie diery alebo takzvané tunelové spoje v časopriestore, ktoré umožňujú takmer okamžite prechod z jednej časti vesmíru do druhej je neoddeliteľnou súčasťou každého fantastického Tvorba.

Nová vedecká práca nemeckých vedcov však ukazuje, že také prvky môžu skutočne existovať. Dokonca vo svojej práci dokázali teoreticky podložiť existenciu červích dier a dokonca sa priblížili k porozumeniu postupu svojej práce.

Červie diery a teória relativity

Červí diery sa objavili v modernej fyzike s príchodom všeobecnej teórie relativity, ktorú v roku 1916 publikoval A. Einstein. Podľa Einsteinovej teórie existujú v našom vesmíre štyri dimenzie: tri priestorové a štvrtý - čas.

Spolu tvoria to, čo všetci moderní fyzici nazývajú časopriestor. A je to práve tento časopriestor, ktorý môže byť natiahnutý alebo dokonca zakrivený supermasívnymi predmetmi, napríklad hviezdami.

Ak je zakrivenie prípustné, potom nemožno úplne vylúčiť takú možnosť, ako je maximálna konvergencia vzdialených bodov na kontinuu na minimálnu vzdialenosť (tvorba červích dier).

Takže z pohľadu matematiky je taká krátka cesta v zásade možná, ale v skutočnosti ju samozrejme nikto nepozoroval.

Podľa ranej teórie je na úspešné prekonanie takéhoto priestorového prechodu potrebná špeciálna forma hmoty, ktorá bude mať negatívnu hmotnosť.

Ale extrémna práca skupiny fyzikov vedená Hoskom Luisom Blasquezom-Salcedom (University of Oldenburg), ktorá bola publikovaná v r. časopis Physical Review Letters, ukázal nový prístup, ktorý vám teoreticky umožní prekonať červie diery bez použitia negatívu záležitosť.

Nová teória na prekonanie červích dier

Vedci teda zvolili takzvanú semiklasickú verziu, v ktorej boli prvky teórie relativity kombinované s kvantovou teóriou, ako aj s kanonickou teóriou elektrodynamiky.

Fyzici teda vo svojej vedeckej práci považovali elektróny za prvých kandidátov na prekonanie červích dier.

Na matematický opis procesu bola zvolená Diekardova rovnica so zavedením Paula Diekarda do modelu.

Kombinácia kvantovej teórie a teórie relativity tieto podmienky zároveň plne pripustila, v ktorom nabité elementárne častice môžu prechádzať červími dierami bez akýchkoľvek dôsledky.

Táto teória samozrejme nepripúšťa ani teoretickú možnosť pohybu tak veľkých predmetov, ako napr vesmírna loď, ale elektromagnetické žiarenie, a teda aj komunikácia, sa môžu ukázať ako správne reálny.

Takže teoreticky je viac ako reálne volať na druhý koniec vesmíru a rozprávať sa v reálnom čase.

Páčil sa vám materiál? Potom to zdieľajte na svojich obľúbených sociálnych sieťach a ďakujem za pozornosť!