Sused nám každý víkend nosí zarastené kuracie uhorky, aj keď je dedinčan

Niekoľko domov od nás býva náš sused Fedor. Na svojom pozemku si postaví dom, zriadi zeleninovú záhradu, založí skleník. Býva v prenajatom byte. Zatiaľ je vyňaté len prvé poschodie, tento rok sa chystá postaviť podkrovie a zavrieť strechu. Naše vzťahy sú dosť susedské, keď sa stretneme, hovoríme o svojich dedinských záležitostiach a starostiach.

V poslednom čase mi Fedya začala cez víkendy prinášať zarastené uhorky pre sliepky. Koniec koncov, celá dedina vie, že máme sliepky, a to vďaka hlasnému kohútovi Peťkovi, ktorý o štvrtej ráno začína kričať.

Fedya hovorí, že uhorky je škoda vyhodiť, a tak nám ich dáva zadarmo. V dedine je to v zásade bežná prax. Rozdal som tiež všetky druhy odpadu a prebytkov, ktoré sú vhodné na kŕmenie hospodárskych zvierat.

Moje kurčatá samozrejme veľmi milujú uhorky, nechávajú z nich tenké kôrky, všetko vykukujú.

Ale opýtal som sa ho, prečo tak zarastá uhorky, tie sa musia vyberať každý deň. Ukázalo sa, že Fedya a jeho manželka pracujú v provincii, cestujú 100 kilometrov na smeny, v režime „tri v troch“. Pretože však nie je dostatok pracovníkov, niekedy majú „štyroch k trom“ a rôznymi spôsobmi. A potom ich záhrada zostane v týchto dňoch bez dozoru. Uhorky v skleníku, z ktorých je veľa vysadených, preto nemilosrdne prerastú. Niektorí z príbuzných idú k vode, ale iba oni sami idú zbierať.

Ukazuje sa, že v našom malom meste nemohli nájsť prácu, ale v provincii dobre zarábajú a na stavbe dobre platia, najmä za nadčasy. Dom sa teda postaví, ale inak - nič. Platy v našom meste sú minimálne.

Myslel som si, že Fedya a jeho manželka v zásade našli dobré riešenie, ako používať svoje šikovné ruky. Ale je dobré, že ich dcéra už študuje v provincii a prenajali jej tam byt, v ktorom aj sami žijú. A keby boli deti malé, tak takýto spôsob zárobku by ľuďom rozhodne nevyhovoval.

Ako nám však ničí život, že musíme na stavbu, ktorú vedie nejaký oligarcha, prejsť 100 kilometrov, aby sme si v dedine mohli postaviť malý domček!

Na druhej strane sa ukazuje, že môj sused je ten istý hosťujúci pracovník, ktorý pracuje na jednom mieste, a všetko investuje na iné miesto. Štát je samozrejme jeden, ale analógia naznačuje sama seba.

A dnes opäť vidím, že pri bráne je taška, už viem, že to bola Fedya, ktorá priniesla ďalšiu dávku obrie uhorky, ktoré nečakali na svojich majiteľov, ktorí si do iného mesta injekčne stavajú svoje dom.