V záhradách sa nekradne
Je to už viac ako 30 rokov, čo sme dostali pozemok v obci. Najprv to bolo dačo pre rodičov, ktorí tam bývali len v lete. Potom sme neďaleko kúpili pozemok a začali stavať vlastný dom. Uplynuli dve sezóny, odkedy staviam nový pozemok. Zakladám novú zeleninovú záhradu a ovocný sad.
A tak som nedávno videl vtipný citát nejakého S. Yankovského – neviem, kto to je. Ale slová ma rozosmiali: „Život letného obyvateľa je neustály boj s cudzími deťmi, ktoré považujú jeho obľúbenú záhradu za svoju, a ich deťmi, ktoré túto posratú záhradu považujú za cudzinca..»
Úprimne, došlo mi to! Ale už päť rokov, ako do našej záhrady a do záhrady celkovo, nikto nezasahuje. Ani deti, ani dospelí.
Pamätám si, že keď žili moji rodičia, nebolo so zlodejmi konca-kraja. Najmä začiatkom 90. rokov minulého storočia mali službu na dači striedavo so susedmi. Zlodeji jednoducho páchali zverstvá – okopávali zemiaky, lámali stromy, zbierali jablká a hrušky, zdevastovali skleníky a záhony jahôd, rúbali kapustu a vytrhávali okopaniny. Viac ako raz rozbili dvere a okná a vyniesli všetok kov bez rozdielu. Odrezali elektrický kábel, ktorý šiel do kúpeľného domu z domu, takže sme zostali bez osvetlenia.
Asi pred piatimi rokmi vykopali práve vysadené sadenice jabloní a po hodinovom návrate z predajne uvideli prázdne miesto. Neboli ani vykopané, ale vytiahnuté z čerstvých výsadbových jám. Len klesli ruky.
Nie raz, keď boli prichytení na mieste činu pri zbieraní našich čerešní, irgi, či šípok, zlodeji začali drzo „sťahovať práva“. Povedali, že stále nezbierame úrodu, tak prišli zožať úrodu, aby sa nestratila.
Potom z krádeže začalo vychádzať. Faktom je, že naši susedia sú jednoducho preč. Na oboch stranách opustené oblasti. Sme tí, ktorí pracujeme v sadoch našich rodičov. A susedove deti "považujú tú posratú záhradu za cudzinca." Ale na ich mieste sú všetky ovocné stromy, kríky. Dokonca aj jahody rastú v tráve. Preto môže každý vstúpiť na zjavne opustené miesto a bez problémov zbierať úrodu. A takých - pol dediny.
No neďaleko obce sú aj opustené kolektívne záhrady. Pamätám si, že koncom 80., začiatkom 90. rokov tam bol život v plnom prúde. Krásne domy, dobre upravené oblasti, kvetinové záhony, skutočná oáza. Potom zlodeji prestrihli drôty, nebola elektrina. Čoskoro tam už nebola voda a ľudia začali toto miesto hádzať. Ale existujú odrodové stromy, bobuľové polia. A toto všetko je teraz zarastené trávou. Boľševník bol, samozrejme, premožený. Ale prináša ovocie a ako!
Pasú sa tam preto všetci, ktorí chcú získať chutné plody zadarmo. Vyberajú sa vo vreciach. Nie raz som videl, ako odtiaľ vychádzajú naložení ľudia, zjavne nie majitelia pozemkov, opití a bezdomovci.
Preto aj keď krádež nevylučujeme, už niekoľko rokov ju v našej záhrade nezaznamenávame. Aj keď prišli časy, že sa to môže vrátiť, súdiac podľa cien zeleniny v obchodoch. Ľudia jednoducho nemajú peniaze na nákup potravín a mnohí už tento zvyk stratili a zabudli, ako ich pestovať. Ako v skutočnosti a pracovať. Hovorím, samozrejme, o oddelenej časti spoločnosti, ktorú pozná každý.
Ako ste na tom s krádežou a čo si o nej myslíte?