Prvýkrát v histórii vstúpila umelá kozmická loď do hornej atmosféry Slnka
Prvýkrát v histórii kozmická loď Slnečná sonda NASA Parker Solar Probe vletela do vyšších vrstiev atmosféry Slnka (tzv. koróny) a zbierala cenné údaje o magnetických poliach a časticiach našej hviezdy.
Táto udalosť bola len obrovským skokom v slnečnej vede. Poďme teda zistiť, ako sa to podarilo a aké údaje sa počas toho získali.
Parkerov prvý prelet v slnečnej atmosfére a jedinečné údaje
Sonda Parker Solar Probe bola vytvorená špeciálne na štúdium nášho Slnka a vypustená v roku 2018 z Cape Canaveral (Florida, USA). Jeho hlavnou úlohou je dostať sa čo najbližšie k Slnku, zozbierať cenné dáta a prípadne naraziť do našej hviezdy.
Ako viete, Slnko nemá pevný povrch ako Zem, no zároveň má svoj vlastný, aj keď neskutočne vyhrievaný, atmosféra, ktorá sa skladá zo slnečného materiálu viazaného na hviezdu gravitačnou a magnetickou interakcie.
Za hranicu slnečnej atmosféry sa považuje takzvaný Alphenov povrch – oblasť, v ktorej pôsobí gravitácia a magnetické pole je už také slabé, že nedokážu udržať únik z povrchu pod vplyvom tepla a tlaku materiál. Práve tu vzniká slnečný vietor, ktorý sa následne rozptýli po celej slnečnej sústave.
Vedci túto hranicu definovali len približne a domnievali sa, že sa nachádza v rozmedzí od 10 do 20 slnečných polomerov od povrchu Slnka (približne 6,9 až 13,8 milióna kilometrov).
A 28. apríla 2021, počas svojho ôsmeho obehu okolo Slnka, sonda Parker Solar Probe zaznamenala magnetické poruchy a tok častíc vo výške 18,8 polomerov Slnka. A po analýze týchto údajov vedci dospeli k záveru, že prístroj vo výške 13 miliónov kilometrov prvýkrát v histórii vstúpil do atmosféry Slnka.
Ako ukázali prístroje, počas tohto letu zariadenie buď vstúpilo alebo vystúpilo z horných vrstiev slnečnej atmosféry, čo umožnilo dospieť k záveru, že táto Alphenova línia nemá guľový povrch, ako sa predtým myslelo, ale má „diery“ a "Píky".
To však nie je všetko. V určitom okamihu sonda klesla pod 15 polomerov a prešla cez takzvaný pseudo streamer - masívnu štruktúru, ktorá je pozorovaná zo Zeme iba v obdobiach zatmenia Slnka.
Vedci tento let prirovnali k letu cez „oko búrky“. A údaje zozbierané v tejto oblasti ukázali, že magnetické polia tu úplne riadia tok častíc, čo znamená, že s pravdepodobnosťou 100% sa Parker Solar Probe nachádza v slnečnej atmosfére.
Tento jediný prvý prechod slnečnou atmosférou trval len pár hodín a vedci sa tešia na nové prechody. Najbližšie sa uskutoční v januári 2022.
Vedci očakávajú nové údaje, pretože ich analýzou môžu urobiť nové úžasné objavy a najmä pravdepodobne odpovedia na otázku: ktorý sužuje fyzikov už viac ako tucet rokov: Prečo sa slnečná koróna môže zahriať na milióny stupňov, zatiaľ čo samotný povrch Slnka zostáva veľa chladnejšie?
Nuž, tešme sa na nové dáta z Parker Solar Probe, ktoré nepochybne prinesú nové objavy.
Ak sa vám materiál páčil, ohodnoťte ho a nezabudnite sa prihlásiť na odber kanála. Ďakujem za tvoju pozornosť!