Umelá gravitácia, jadrové motory a medziplanetárna kozmická loď. Ako ZSSR plánoval expedíciu na Mars a čo sa stalo

Teraz doslova každý pozná človeka ako Elon Musk a jeho spoločnosť SpaceX a každý vie, že spoločnosť a miliardár plánujú vo veľmi blízkej budúcnosti vyslať expedíciu na Mars.

Vedeli ste, že ešte v 60. rokoch 20. storočia mal ZSSR ambiciózne plány navštíviť Mars a ďalšie vesmírne telesá v našej slnečnej sústave? Takže v tomto materiáli budeme hovoriť o sovietskom programe pre štúdium a návštevu Červenej planéty a o tom, čo z toho nakoniec vzišlo.

Ako a na čom plánovali študovať Mars v ZSSR

Takže 12. apríla 1961 sa sovietsky občan Jurij Gagarin stal prvým človekom vo vesmíre. Bola to historická udalosť, ktorá ukázala, že sovietsky vesmírny program bol v tom čase efektívnejší a umožnil mu dostať sa pred USA.

V tom čase však vesmírne preteky len naberali na obrátkach a neskôr sa zistilo, že Spojené štáty plánujú poslať svojich občanov na Mesiac.

Sovietsky zväz si nemohol dovoliť obísť a už v 60. rokoch sa začalo aktívne diskutovať o vytvorení takzvaných ťažkých medziplanetárnych kozmických lodí (TMK). Jeho účelom by bolo realizovať dlhodobé vesmírne expedície s možnosťou pristátia astronautov na iných planétach (najskôr na Mars, neskôr na Venušu).

Okrem toho sa predpokladalo, že priama realizácia takýchto letov sa mala začať v polovici 70. rokov 20. storočia.

Ale v tom čase mal ZSSR iba jednu ťažkú ​​raketu, R-7, ktorá najmä vypustila kozmickú loď z Yu. Gagarin do vesmíru. Preto sa na základe dekrétu z 23. júna 1960 rozhodlo zapojiť S. P. Korolev, ako aj inžinieri z iných konštrukčných kancelárií, aby vytvorili novú super ťažkú ​​raketu H-1, určenú na vypustenie TMK do vesmíru.

Čo sa plánovalo vytvoriť v ZSSR

Pre TMK boli teda dve možnosti naraz. Takže podľa Konstantina Feoktistova (pilot-kozmonaut, vývojový inžinier) mala byť kozmická loď zostavená priamo na obežnej dráhe našej Zeme. Inžinier zároveň predpokladal, že pre úspešné zrýchlenie kozmickej lode a doručenie posádky na Mars je potrebné používať elektrický pohonný systém s nainštalovaným jadrovým reaktorom (NEPPU).

V tomto prípade bol proces činnosti tohto pohonného systému opísaný nasledovne: v priebehu jadrovej reakcie sa palivo premenený na vysokoteplotný plyn, ktorý je následne vypudzovaný z dýzy a takto vytvorený ťah.

Nepochybne NEPPU generuje podstatne menší ťah v porovnaní s raketovými motormi na kvapalné palivo (prúdové motory na kvapalné palivo), ale vďaka možnosti prevádzky po dlhú dobu dokáže komplex na niekoľko mesiacov urýchliť priamo na obežnej dráhe Zeme pri vyslaní expedície na Mars, ako aj pri návrate späť na Zem.

Okrem toho, berúc do úvahy trvanie navrhovanej misie na Mars (asi dva až tri pozemské roky), projekt Feoktistova brala do úvahy aj tvorbu podpory života, regeneráciu kyslíka a pestovanie potravy priamo počas poslanie.

A dokonca sa predpokladalo aj systém na vytváranie umelej gravitácie otáčaním lode okolo ťažiska.

Bol to veľmi ambiciózny projekt vzhľadom na to, že takmer všetky uzly museli byť vytvorené od začiatku. Existovala však aj takzvaná druhá verzia, ktorú navrhol G. Maximov (konštruktér, sovietsky vedec).

Verzia navrhnutá Maximovom bola teda jednoduchšia na implementáciu, pretože spočiatku neprichádzalo do úvahy pristátie posádky na povrchu inej planéty. Mal vytvoriť pomerne kompaktnú kozmickú loď určenú pre troch astronautov. A spočiatku išlo len o prelet takejto lode blízko Marsu s následným návratom posádky na Zem.

Zároveň bolo treba zrealizovať loď: obytný komplex, robotník s prechodovou komorou umožňujúcou spacewalk, biologické, agregátové kompartmenty, zostupové vozidlo a korekčný systém kurz.

Pozoruhodné je, že v rámci tohto projektu bol vytvorený aj plnohodnotný pozemný experimentálny komplex s s pomocou ktorej vedci plánovali kompletne nasimulovať let posádky na Mars so štúdiom možných nenormálnych situácie.

Prečo sa teda takéto ambiciózne projekty nikdy úplne nezrealizovali?

Dôvodom úplného zrušenia týchto projektov bolo viacero faktorov naraz. Po prvé, všetky štyri experimentálne štarty rakety H-1 boli neúspešné (zlyhanie nastalo na prvom stupni). Po druhé, Koroljov bol preč a nenašiel sa nikto, kto by vo vedúcich kruhoch „presadil“ myšlienku letu na Mars.

A nakoniec sa vedenie krajiny rozhodlo sústrediť svoje úsilie na prieskum Mesiaca (keďže ho považovalo za viac sľubný smer), a ešte viac Spojené štáty v lunárnom programe robili vážny pokrok a bolo potrebné urýchlene dobehnúť zameškané a destilovať.

A ukazuje sa, že týmto spôsobom sa obmedzili ambiciózne projekty návštevy Marsu sovietskymi astronautmi.

Páčil sa vám materiál? Potom ho ohodnoťte a nezabudnite sa prihlásiť na odber kanála. Ďakujem za tvoju pozornosť!