Vedci našli vysvetlenie pre útvary „v tvare prstov“, ktoré vznikajú počas slnečných erupcií

Ešte v roku 1999 sa vedcom podarilo pozorovať nezvyčajný jav, ktorý nastal priamo vo vnútri slnečnej erupcie. Hlavným rozdielom od iných erupcií bolo, že počas tejto konkrétnej erupcie bolo zistené prúdenie smerom nadol, ako keby materiál od Slnka neodletel, ale dopadol späť naň. Astronómovia sa rozhodli zistiť, o aký fenomén ide a aké procesy ho viedli.

Statický obraz niekoľkých supradarkádových prúdov vzduchu, ktoré sa tiež označujú ako „tmavé, podobné prstom“, ktoré vytvorila slnečná erupcia. Priamo nad jasnou arkádou s pochodňou sa objavujú prievany. K tejto slnečnej erupcii došlo 18. júna 2015. Foto: NASA SDO.

Nezvyčajný prírodný úkaz a jeho pravdepodobné vysvetlenie

Tento jav sa nazýva superarcade downflows (Supra-arcade downflows SAD), a jeho štúdia bola aktívne zapojená do medzinárodnej skupiny astronómov z Harvardu a Smithsonian inštitúcií.

Po dlhom výskume teda vedci konečne našli úplne logické vysvetlenie tohto javu.

Pôvodne sa predpokladalo, že fenomén SAD súvisí s takzvaným magnetickým prepojením, procesom, pri ktorom sa rôzne magnetické polia sa zrazia, zrútia a práve v tom momente uvoľnia obrovské množstvo energie a potom rýchlo sa obnovujú.

Vedci to prirovnali k tomu, čo keby ste gumičku poriadne natiahli a potom ju pri maximálnom natiahnutí jednoducho prestrihli v strede.

Vedci spočiatku tvrdili, že tieto pozorované tmavé prievany sú výsledkom porušenia magnetické polia, ktoré sa po Slnku akoby „vracajú“ späť k Slnku blesk.

Ale bola tu jedna veľmi dôležitá nuansa. Väčšina pozorovaných tokov, ktoré vedci dokázali odhaliť, sa ukázala byť „príliš pomalá“.

Toto „spomalenie“ nezapadalo do štandardných vzorcov klasického opätovného pripojenia, ktoré len hovoria, že tieto pohyby smerom nadol by mali byť rýchle.

Aby vedci vysvetlili túto anomáliu, analyzovali zozbierané údaje pomocou NASA Solar Dynamics Observatory. Ďalej sa uskutočnilo trojrozmerné modelovanie prebiehajúcich slnečných erupcií s ich starostlivým pozorovaním. A to sa astronómom nakoniec podarilo zistiť.

Ako ukázali pozorovania, väčšina SAD nevzniká v dôsledku magnetického pripojenia, ale vzniká nezávisle v dôsledku interakcie dvoch „kvapalín“ s rôznymi hustotami.

V skutočnosti možno tento proces prirovnať k miešaniu vody a oleja – dve kvapaliny s rôznou hustotou sú nestabilné a nakoniec sa oddelia.

Takže pozorované tmavé pásy sú oblasti, v ktorých plazma buď úplne chýba, alebo je jej hustota výrazne nižšia ako v okolitom priestore.

Vedci budú aj naďalej sledovať fenomén SAD, ako aj ďalšie procesy prebiehajúce na našom Slnku. To umožní lepšie pochopiť proces magnetického prepájania a vytváranie oblastí bez plazmy.

Vedci sú presvedčení, že pochopenie všetkých procesov na našej hviezde nám umožní presne predpovedať javy ako sú slnečné erupcie a minimalizovať ich možné negatívne dôsledky na Zemi.

Naše Slnko stále skrýva mnohé tajomstvá a záhady a nikto nevie, čo ešte bude objavené v budúcnosti. Takže budeme so záujmom sledovať nový výskum.

Ak sa vám tento materiál páčil, nezabudnite ho ohodnotiť a tiež sa prihláste na odber kanála, aby ste nezmeškali nové vydania.

Ďakujem za tvoju pozornosť!