Americká sonda Parker Solar Probe urobila prvé snímky Venuše vo viditeľnom spektre
Americká sonda NASA Parker Solar Probe bola vytvorená špeciálne na štúdium Slnka, no napriek tomu to bolo toto zariadenie, prvé fotografie Venuše vo viditeľnom spektre pomocou špeciálneho prístroja (WISPR) na tento účel na širokouhlé formovanie snímky. O tejto jedinečnej udalosti sa bude diskutovať v tomto materiáli.
Venuša a jej prvé snímky vo viditeľnom spektre
Venuša je jednou z najzáhadnejších a najzaujímavejších planét. Veď je taká podobná Zemi, že niektorí vedci nazývajú Venušu dvojčaťom našej Zeme.
O záujme vedcov o Venušu jasne hovorí fakt, že k Venuši bola vyslaná prvá medziplanetárna sonda.
Záhadu druhej planéty od Slnka dodáva fakt, že jej povrch pred pozorovateľmi spoľahlivo ukrývajú husté mraky. A jediné snímky povrchu planéty získali sovietske prístroje typu „Venuša“.
Získať informácie o reliéfe planéty a vytvoriť prvé globálne mapy sa podarilo až v 90. rokoch počas misie NASA Magellan a kozmická loď JAXA Akatsuki dokázali zobraziť povrch pomocou infračerveného žiarenia kamery.
Ale opakujem, až doteraz boli jedinými obrázkami Venuše vo viditeľnom spektre snímky získané presne sovietskymi zariadeniami v 70. rokoch.
Situácia sa v tomto smere zmenila až v júli 2020. Bolo to v tom čase, keď Parker Solar Probe vykonávala svoj tretí prelet okolo Venuše ako súčasť vykonať gravitačný manéver, aby ste dosiahli vysokú rýchlosť a priblížili sa k nej Slnko.
Takže počas tohto preletu sa vedcom podarilo „mimochodom“ študovať Venušu pomocou WISPR.
Vedci sa teda rozhodli nasmerovať WISPR na oblaky Venuše a pokúsiť sa určiť ich rýchlosť, no na prekvapenie vedcov sa im podarilo získať obraz povrchu planéty.
V skutočnosti náhodný objav inšpiroval vedcov natoľko, že sa NASA rozhodla študijný pokus zopakovať už počas štvrtého preletu sondy okolo Venuše.
Štvrtý pokus zachytiť povrch Venuše bol predstavený vo februári 2021. Práve vtedy sa Parker Solar Probe podarilo zachytiť nočnú stranu planéty.
Takže ako B. Wood, hlavný autor novej štúdie a fyzik Námorného výskumného laboratória, povrch Venuša je aj na nočnej strane pomerne horúce miesto, vyhriate až na 460 stupňov Celzia.
A v skutočnosti komplex WISPR stále dokázal vidieť povrch cez mraky nielen v infračervenej oblasti, ale aj v pásme spektra, dobre viditeľné pre ľudské oko, len prakticky na samom červenom konci spektra, ktoré sa už mení na infračervené rozsah.
Výsledkom bolo, že vedci dokázali vytvoriť obraz, ktorý presne zodpovedal predtým zostaveným radarovým mapám.
Výsledné snímky zaujali nielen vedcov, ale majú aj vysokú praktickú hodnotu. Rôzne materiály totiž žiaria na rôznych vlnových dĺžkach a zozbierané dáta môžu byť ďalej použiť na podrobnejšie štúdium geológie povrchu Venuše, ako aj na štúdium jej vývoja v všeobecne.
Nuž, počkajme si na nové údaje od vedcov. Ak sa vám medzitým materiál páčil, nezabudnite sa prihlásiť na odber kanála, aby ste nezmeškali nové vydania materiálov.
Ďakujem za tvoju pozornosť!