Koliba Baba Katya v dedine Koptelovo alebo ako sa palivové drevo stalo pamätníkom

Obec Koptelovo je úplne obyčajná a pozoruhodná. A v tejto dedine je rovnaká chata, ktorá na prvý pohľad nevyniká. Idete okolo a vaše oči sa nezachytia: váš domov a váš domov. Žiadne rôzne dekorácie, žiadni priateľskí hostitelia. Medzitým k tejto kolibe prichádzajú výletné skupiny, ktoré organizujú víkend. Turisti streamujú ďalej. Čo je na nej také zvláštne?

Táto koliba bola postavená v 17. storočí, preto je historickou architektonickou pamiatkou. Jedinečným je to, že sa pri stavbe nepoužívali vôbec žiadne kovové stavebné materiály. Nie je tam ani jeden klinec. Okamžite sa naskytá otázka, ako sa polená ešte nevyplácali rôznymi smermi?

Všetko premysleli stavbári. Zrub je vyrobený tak, že guľatina a všetky ostatné časti sú držané vlastnou hmotnosťou, náklad je rovnomerne rozložený.

A táto chata stojí už viac ako 300 rokov. Táto chata je oslavovaná menom posledného majiteľa - chaty ženy Katya. Až teraz, v 70. rokoch minulého storočia, Baba Katya predala túto chatu na palivové drevo a išla bývať k príbuzným. Baba Katya mala viac ako 90 rokov a vôbec nerozmýšľala o jedinečnosti svojho domova. Miestni historici nie bez problémov bránili chatu, zachránili ju pred zbúraním.

Navonok je budova ponurá a strohá. Roľnícky život na Urale v 17. storočí nebol vôbec ľahký. Ľudia nemali čas na jemné šperky. Rovnaká atmosféra vládne aj vo vnútri: nie je nič nadbytočné, všetko pre domácnosť. Kachle, lavičky, kolíska. Nízky strop a malé okná.

Miestni sprievodcovia tiež tvrdia, že celá chata bola vyrúbaná iba jednou sekerou. Povedali to teda miestni obyvatelia. Je pravda, že táto skutočnosť sa už nedá overiť. Ale nechty sa v skutočnosti nenašli.

Škoda, že sa o takej technológii na stavbu drevených búdok vie tak málo. Počuli ste o tom niekedy? Je to koniec koncov skutočný strojársky zázrak! A ešte viac pre 17. storočie!