Vyrobili sme si drevenú šmykľavku neďaleko nášho domu, ale deťom sa viac páči kopa snehu

Pre našu dcéru a jej veľa priateľov z radov susedových detí sme v záhrade nášho domu na jeseň vyrobili malú šmykľavku. Mysleli sme si, že to v zime vyplníme a deti budú jazdiť z navijaka na hadičke.

Šmykľavka bola vyrobená z dosiek, maľovaná rôznymi farbami. Klzná plocha bola vyrobená z plachty linolea, na ktorej sa deti perfektne šmýkali. Samozrejme, keď pršalo, dole sa vytvorila mláka a šmykľavka bola pre hry zakázaná.

Ale keď prišla zima, ukázalo sa, že kopec, ktorý sa zdal vysoký, zrazu takmer zmizol pod vrstvou snehu. Behajú po ňom deti, ale nedá sa jazdiť, stúpa z neho rýchlosť. Preto takáto štruktúra nespôsobuje záujem. Navyše, akosi nenápadne naše deti vyrastajú a majú iné záujmy.

V zime sa pri odstraňovaní chodníkov všetok sneh hádzal na hromadu. A čoskoro sa stala tak vysokou, že s ňou deti začali korčuľovať. Počas topenia navyše sneh hustol a potom zamrzol. Zišli z kopca, vystúpili na neho a bavili sa.

Potom sme sa rozhodli vylepšiť tento improvizovaný navijak, aby na neho deti mohli ľahko vyliezť. Spravili sme schody a zaliali ich trochou vody, aby mali tvar.

Samotný kopec bol zhutnený a niekoľkokrát sa počas mrazov vylial z hadice. Teraz sa stala skutočnou cievkou.

Odvtedy, keď to počasie dovolí, sa v našej záhrade konala skutočná púť detí susedov. Našťastie nemáme kvôli stavbe žiadny plot na jednom mieste a vstup je úplne zadarmo.

Deti sa každý deň kotúľajú čoraz viac z kopca a odchádzajú stále ďalej. Začali sme uvažovať o vytvorení obmedzujúcej šachty na konci záhrady, inak by mohli naraziť do plotu. Koniec koncov, hadičky sú úplne nekontrolovateľná vec.

Páči sa nám, že sa deti hrajú na čerstvom vzduchu, tak ako sme to robili počas nášho šťastného detstva, takže sme vždy pripravení vytvárať im dobré podmienky.